Výlet do Málagy na 3 dni: pokazené auto, zmeny plánov a mesto, ktoré to zachránilo
Prípravy a očakávania
Počas chladných novembrových a decembrových večerov nám v hlave skrsla myšlienka na dovolenku – niečo low-cost, na 3–4 noci. Chceli sme zo zimy niekam do tepla, oddýchnuť si od práce, mrazu, snehu a škrabania okien na aute, ktoré malo čoskoro prísť. Preto sme začali prehľadávať Ryanair a Pelikána.
Do úvahy pripadalo viac možností – Sicília a Etna, grécky Solún, Taliansko aj ďalšie mestá, kde na nás vyskakovali celkom dobré letenky. Nakoniec však vyhrala Málaga v Španielsku. Termín 14. – 17. január, 215 € pre dvoch cez Ryanair. V decembri sme bookli a mohli sme sa mesiac tešiť na dovolenku.
V Málage a okolí je toho naozaj dosť. Spočiatku sme rozmýšľali, že auto ani nebudeme bookovať. Podľa toho sme si vybrali ubytovanie blízko vlakovej stanice Málaga–Centro Alameda, kam sa dá prísť priamo vlakom z letiska a odkiaľ to bolo približne 15 minút pešo. Konkrétne Líbere Málaga la Merced (323 € / 3 noci / 2 osoby), kúsok od Alcazaby a Rímskeho divadla.
Napriek tomu sme si napokon povedali, že s autom stihneme viac. Našli sme lokálnu požičovňu MalagaCar.com, ktorá nevyžadovala kreditku ani depozit. Bookli sme malé auto za približne 69 € na tri dni a mohli sme pokračovať v plánovaní, ktoré sme – samozrejme – dokončili až v týždni pred odletom.
Itinerár bol nabitý
Prvý deň prílet, ubytovanie a večer v Málage.
Druhý deň Gibraltár – celodenný výlet, približne dve hodiny autom, makaky, výhľady na Afriku, maják a prechod cez aktívnu letiskovú dráhu.
Tretí deň Caminito del Rey – štvorhodinový okruh po stenách kaňonu (17 € na osobu, rezervované vopred) a večer ešte most v Ronde.
Posledný deň Alcazaba, Castillo de Gibralfaro a let domov.
Málaga a jej okolie ukrýva množstvo krásnych miest. Toľko, že samotná sa nám do itineráru takmer ani nevošla.
Let a prvý presun do mesta
Leteli sme z Bratislavy. Odlet 10:20, kvôli mrazu asi polhodinové meškanie. Práve zima bola dôvod, prečo sme chceli na pár dní odísť. Po troch hodinách letu sme pristáli na Málaga–Costa del Sol (AGP).
Hneď po prílete však nastáva prvý chaos. Neprečítali sme si poriadne inštrukcie k shuttle busu od MalagaCar.com, takže nám ušiel. Požičovňa veľmi nekomunikovala, a tak sme zobrali Bolt. Toto nás stálo +- hodinu času. Okolo tretej sme však už mali auto a vyrazili do mesta.
ZBE - nízkoemisná zóna a parkovanie
Nadšení, že konečne máme auto a výlet začína, sme sa vybrali do Málagy. Radosť nám však prekazila značka ZBE – Zona de Bajas Emisiones. Zrazu sme boli v nízkoemisnej zóne a naše auto nemalo emisnú nálepku. Predstava 200 € pokuty nebola príjemná. Po nejakom čase nám však požičovňa odpísala, že auto je v poriadku, takže sme pokračovali. Uf. Vydýchli sme si.
Parkovanie v centre nebolo jednoduché, no nakoniec sme zaparkovali v garáži Aparcamiento La Alcazaba za približne 20 € na noc. Bývali sme pár minút od Alcazaby, Rímskeho divadla aj katedrály. Avšak, dlho sme sa motali a riešili problémy s autom, bolo už okolo 17:30 a my sme boli unavení.
Ubytovanie a prvá večera
Šli sme sa ubytovať. Vchod do ubytovania sme našli v jednej z úzkych uličiek Málagy pri námesti Plaza de la Merced. Pod nami bola reštaurácia, ktorú sme však ani raz nenavštívili.
Ubytovanie bolo čisté, trochu chladné, ale dalo sa zakúriť klimatizáciou. Privítali nás vodou, chipsami a štuplami do uší – tie sme ráno pochopili. V centre je skoro hluk. Zásobovanie kaviarničiek a reštaurácií je nekompromisné. Ale aspoň sme mohli vidieť údenú býčiu nohu prevesenú na rudle, ako ju mäsiar nesie do reštaurácie – zaujímavé.
Na večeru sme išli do Los Marangos na našom námestí. Olivy s chlebom ako štandardné predjedlo boli výborné. Peťa si dala výborné lasagne a ja som si zo zvedavosti objednal niečo zo španielskych špecialít – prišlo mi niečo ako rezeň – pre toto som prišiel do Španielska (hah). Priemerný, ale zasýtil.
Kúpili sme ešte vodu a cukrovinky a išli spať. Zajtra Gibraltár.
Pokus o Gibraltár
ale, márny... opäť auto.
Ráno sme vstávali plní očakávaní. V hlave makaky, výhľady na Afriku, maják. Počasie vyzeralo dobre, takže všetko nasvedčovalo tomu, že to vyjde. Nastavili sme navigáciu, zisťovali ako fungujú diaľnice – mýto ako v Taliansku, ak by ste chceli vedieť, a vyrazili.
Kilometre ubiehali, už sme mali za sebou takmer 80 km a boli približne v polovici cesty. A vtedy auto začalo spomaľovať. Rozblikala sa palubná doska – kontrola vstrekovania, brzdy, rozjazd do kopca. Ťažko sme išli 80 km/h.
Odstavili sme sa na kraji diaľnice a písali do MalagaCar.com. Odpovede opäť neprichádzali rýchlo. Auto sa preplo do núdzového režimu a požičovňa chcela, aby sme sa s ním v tomto stave vrátili späť takmer 80 kilometrov. S tým sme nesúhlasili.
Skúsil som prejsť aspoň na najbližšiu benzínku, kam po dlhej komunikácií poslali odťah. A tam sme čakali. Takmer šesť hodín. Odťah prišiel rýchlo. Taxík, ktorý nám mali zabezpečiť, najprv zabudli objednať, potom ho poslali na zlé miesto a tretí vodič od nás pýtal peniaze navyše. Nakoniec sme si objednali taxík sami a okolo 20:00 sme dorazili späť do MalagaCar, kde sme zrušili zmluvu a riešili vrátenie peňazí. Získali sme približne 80 % nákladov späť.
Z trojdňovej dovolenky bol jeden deň preč. Myslím, že toto je daň za miestu požičovňu áut. Pokiaľ sa nič nestane, a auto je v poriadku. Je to ok, ale v tých 10% prípadov – ako bol náš, čo sa cca zhoduje aj so zlými recenziami na googli. V tých 10% prípadoch sa ukáže aké majú naozaj služby. Na našu smolu MalagaCar.com – môžeme v tomto smere vrelo neodporučiť.
Nešlo ani tak o to, že sa auto pokazilo. To sa môže stať. Problém bol prístup a komunikácia v situácii, keď stojíte na diaľnici s pokazeným autom.
Zmena plánov a návrat do mesta
Priznám sa, okolo 14:00 som to stále videl optimisticky. Peťa menej. Ja som ešte dúfal, že dostaneme náhradné auto a večer stihneme aspoň Rondu. Nestihli sme nič. Do Málagy sme sa vrátili okolo pol deviatej večer a jediné, čo sme chceli, bolo dobré jedlo a posteľ.
To sa podarilo. Dali sme si skvelú pizzu v reštaurácií Pizzeria Italiana Vittoria v historickom centre a rozhodli sa, že radšej oželieme už kúpené lístky na Caminito del Rey a užijeme si viac samotnú Málagu.
Zistili sme, že autobusom by sa to dalo zvládnuť, ale nechceli sme sa už naháňať. A auto sme si už nepožičiavali, keďže nám zostával jeden a pol dňa a v požičovniach tu majú maňanu ( maňana je podľa našej skúsenosti najobľúbenejší stav španielskej mysle, podľa nášho voľného prekladu to znamená “čo môže urobiť dnes, môžeš urobiť aj pozajtra”.
A na budúce sa v Španielsku skúsime pohybovať radšej autobusmi a vlakmi. 🙂 No ale výlet nekončí, výlet práve začína.
Plán na ďalší deň: Rímske divadlo, Alcazaba, Gibralfaro, suveníry, dobré jedlo. Užijeme si Malagu. Ideme spať.
Malaga. Konečne.
Je ráno. Tretí deň. Konečne nám začína dovolenka v Málage. Absencia auta nás prinútila zmeniť plány, ale zároveň to znamenalo, že už nemusíme riešiť presuny, navigáciu ani požičovňu. Sme v Málage, tak si poďme užiť Málagu. Je tu toho dosť.
Ráno nás nečakalo najlepšie počasie. Prebudili sme sa do dažďa, ale aspoň nie do búrky. Najprv sme sa zastavili v kaviarni Santa Catedral, kam sme chodili každé ráno a mali sme tam raňajky v rámci ubytovania. Zistili sme tu napríklad, že espresso s mliekom sa v Španielsku volá cortado. Výber pre nás čo sme prišli z ubytovania nebol veľký – dve zapečené žemle, syr so šunkou alebo prosciutto, paradajky a olivový olej – ale stačilo to + káva a džús. Ostatní zákazníci mali väčší výber. Neviem prečo to tak majú.
Keďže pršalo, išli sme najskôr kúpiť suveníry a hlavne dáždniky. Až potom sme sa vybrali smerom k Rímskemu divadlu, ktoré sme mali asi päť minút pešo od ubytovania. Ešte predtým sme sa zastavili na Mirador de la Alcazaba, kde sme mali prvý výhľad na mesto. Neskôr prišli ešte lepšie výhľady, no toto bol prvý pohľad zhora.
Prešli sme malú expozíciu s vykopávkami a pamiatkami z Rímskeho divadla a poprechádzali sa po miestach, kde sa pred približne 2000 rokmi chodilo za kultúrou. Vstup bol zadarmo. Peťa inak miluje históriu, takže si to užívala. Prešli sme sa po pódiu aj po tribúne pre divákov a následne zamierili do Alcazaby, ktorá je hneď vedľa.
Alcazaba a Gibralfaro
Do Alcazaby sa platí vstupné, ktoré zároveň zahŕňa aj vstup do Castillo de Gibralfaro. Spolu nás to vyšlo 20 € pre dve osoby. Alcazaba je maurská pevnosť z 11. storočia, postavená počas obdobia Al-Andalus. Slúžila ako obranná pevnosť aj sídlo vládcov. Má nádvoria, záhrady a výhľady na prístav. Prehliadka nám trvala približne hodinu.
Z Alcazaby sme sa pešo presunuli na Gibralfaro, čo nám trvalo asi 30 minút. Hrad bol postavený v 14. storočí nasridskou dynastiou, ktorá postavila aj Alhambru v Granade. Má skôr vojenský charakter a masívne hradby. Z hradieb sú výhľady na celé historické centrum, katedrálu, Alcazabu, býčiu arénu, prístav aj Stredozemné more. Strávili sme tam približne hodinu, hoci už sme boli unavení a hladní.
Tasca Láska a skvelá paella
Keďže sme mali ubytovanie blízko, najskôr sme sa tam zastavili a potom začali riešiť jedlo. Ja som chcel vyskúšať paellu, Peťa veľmi nechcela riskovať s novým jedlom. Väčšina reštaurácií paellu ponúka pre dvoch, čo bol problém. Nakoniec sme išli do Tasca Láska Malagueta.
Stretli sme aj majiteľku, slovenku, ktorá nám vysvetlila prečo sa paella robí zväčša pre dvoch – čas prípravy a príprava na širokej panvici, keďže je to jedlo určené na zdieľanie v skupine. Tu, ale majú viacero ohňov a aj menšie panvice, takže sme vybrali najlepšie ako sme mohli – mal som možnosť objednať si paellu pre jedného a bola veľmi dobrá. Peťa si dala kuracie prsia, tiež super.
Po večeri sme sa ešte prešli smerom na pláž, okolo Centro de Pompidou a obchodíkov a repliky lode Krištofa Kolumbusa. Potom sme sa vrátili na ubytovanie. Večer sme už len zakúrili klímou, dali si sprchu a išli spať.
Posledný deň. Picasso a katedrála.
Na druhý deň ráno sme opäť zavítali na naše posledné raňajky do Santa Catedral a odtiaľ sme to mali asi 100 metrov co Museo Picasso Málaga. V múzeu sa vystavuje veľká zbierka diel Pabla Picassa – maľby, kresby, sochy…
Expozícia začína od začiatokov jeho tvorby, kedy som sa sám seba pýtal prečo sme vlastne tu ( v maľbe sa moc nevyznám ) až po jeho neskoršiu tvorbu, kedy som si vravel “aha, tak pre toto”. Samozrejme, nie sú tu jeho najvýznamnejšie diela – Guernica či Slečny z Avignonu, tie sú v Madride a New Yorku, ale prehliadka za to určite stála. Vstupné bolo 13€/osoba.
Z múzea sme šli priamo do Katedrály “Santa Iglesia Catedral Basílica de la Encarnacion de Málaga”, proste… do katedrály, ktorá je považovaná za jednu z najvýznamnejších renesančných stavieb v Andalúzií a stavala sa od roku 1528, približne 250 rokov. Ako množstvo iných katedrál – je tiež nedostavaná, keďže ich stavby boli náročné a trvali celé storočia. Nemá dokončenú jednu vežu, a preto ju dostala prezývku “La Manquita” (Jednoruká dáma).
Tu bol vstup tiež približne 10€ na osobu.
Hasta Luego Málaga
Potom už len posledná pizza na ulici, vlak na letisko a návrat do zamrznutej Bratislavy.
Náš výlet by som zhrnul tak, že až na problémy s autom sme navštívili veľa zaujímavých miest aj počas toho jeden a pol dňa, ktorý nám zostal. Málaga je krásna a určite sa chceme do týchto končín vrátiť – možno Sevilla a dokončiť Gibraltar, Caminito del Rey aj Rondu. A zároveň si nechať viac času aj na samotné mesto.
Lúčime sa. Ahoj nabudúce.
